Zimná rozprávka na chladné večery-ukážka z knihy

Korčule a hokej

 

Prišiel Štedrý večer a všetci sa naň tešili...v mamkinej kuchynke krásne rozvoniavali
všakovaké dobroty- vianočná polievočka, aj vyprážaný kapor, no i rôzne zákusky, koláčiky
makové, orieškové, jabĺčkové, no i medovníčkové...až sa slinky všetkým zbiehali ale hlavne
nevedeli sa dočkať tej chvíle, keď budú po večeri rozbaľovať balíčky! Netrpezlivo sa všetky
ježkovské deti pozerali na hodiny, keď už odbijú šiestu, kedy už nastane tá správna chvíľa–
a mamka Ježura zavelí – ku stolu, ku stolu detičky Jožko, Jurko, Ježurienka , Ježuriatko
a napokon aj tatko Ježuro ! A tak sa aj stalo i zasadla ježkovská rodinka ku stolu, pekne sa
pomodlili a poďakovali Pánu Bohu za všetko dobré čo prežili a čo všetko dobré v živote im po
celý rok nadelil. A potom sa navečerali, mamka im navarila naozaj chutné sviatočné jedlo!
Všetko im veľmi chutilo, veď mamka Ježura ja výborná kuchárka a potom....hurá,
k stromčeku, k darčekom! Začali ich rozbaľovať- vlastne začala s otváraním balíčkov
s darčekmi najmenšia- Ježuriatko a občas jej pomáhala i Ježurienka. Jožka ani Jurka pre istotu
k tomu nepustili- aby náhodou niečo nerozbili, alebo inak poškodili...pretože oni sa ihneď
dokázali pustiť do seba. Zbojníci malí, ani na Štedrý večer ich neprechádzali lapajstvá! A tak
sa pomaly dostávali už odbalené darčeky ku všetkým členom ježkovskej rodinky. Tatko dostal
krásne tričko, i ponožky, na zimu aj rukavice, mamkine balíčky obsahovali krásnu kuchársku
zásterku a tiež teplučké ponožky i rukavice. Jožko i Jurko dostali super darčeky- korčule, ale
aj pekné šále, čiapočky i rukavice. Ježurienka i Ježuriatko dostali krásne kožúšteky, aby ani im
nebolo zima až pôjdu na vychádzku a tiež teplé čiapočky a rukavičky a pekné bábiky- veď
také malé dievčatká sa s bábikami hrajú najradšej. Jožko s Jurkom ihneď vyhlásili- zajtra
ideme von, na jazierko, budeme sa korčuľovať! Ráno vstali, napapkali sa a už aj upaľovali na
jazierko za ich domčekom. Obúvali si korčule – avšak to nie je také jednoduché, veď si musia
obuť korčule na štyri labky! Nakoniec sa im to podarilo, vstali že sa budú korčuľovať...ale
neurobili ani krok – bác! Už aj boli na ľade! Tak znovu vstali, no znovu- bác! Nôžky ich akosi
neposlúchali, šmýkali sa im na všetky strany a mali problém udržať sa na nich. Keď to videl
tatko Ježuro, priniesol každému kúsok konárika a podal im ich, aby sa nimi podopierali
Museli sa učiť korčuľovať sami, pretože tatko Ježuro a ani mamka Ježura sa kočuľovať
nenaučili keď boli mladí. Teraz sa už obávali, aby si náhodou nezlomili labky- veď ktože by sa
potom staral o ježkovské deťúrence? Nuž a naši malí zbojníci statočne padali, zdvíhali sa
z ľadu, znova padali. Padali toľko, že už boli celí doudieraní, bolelo ich ich takmer celé telo.
Ale nevzdávali sa, chceli sa naozaj naučiť korčuľovať tak dobre, aby mohli hrávať s kamarátmi
hokej. Toľko skúšali vstávanie a padanie, až zrazu sa Jurko akosi nešťastne pošmykol a aký
bol dlhý, taký sa natiahol na ľad! Spadol však na chrbátik a hlavičkou sa udrel o ľad. Zahmlilo
sa mu pred očkami...a chvíľku vôbec nevedel, čo sa s ním deje a kde vlastne sa nachádza.
A nevedel ani sám vstať a už vôbec nie korčuľovať sa. Nuž sa s Jožkom pobrali domov, Jurko
by sám asi ani netrafil domov- tak silno sa udrel. Doma si oddýchol, vyspal sa dobre a na ďalší
deň sa išiel korčuľovať znovu, avšak už si ježkovia zobrali na hlavičky prilby!